Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Rys ostrovid

4. 2. 2012

Samce rysov sú asi o 15% ťažšie ako samice. Stavba tela sa vyznačuje dlhými nohami, čím v bočnom pohľade pôsobí tvar tela štvorcovým dojmom. V tomto ohľade sa rys dosť líši od základného výstavbového plánu mačkovitých šeliem. Dlné nohy sú vybavené mohutnými a silnými labami. Obzvlášť v zimnom období, keď majú hustejšie a dlhšie osrstenie, predstavuje plošné zaťaženie asi 40 gramov na jeden centimeter štvorcový. To odlišuje rysa od mačkovitých šeliem s menšou hmotnosťou, ktoré oveľa ťažšie prenášajú svoju hmotnosť. Umožňuje mu to veľmi dobre sa pohybovať po snehu. Rysy sa udržia aj na vysokom, málo spevnenom snehu, bez výraznejšieho prebárania sa. Svoje trasy dodržujú presne stopu po stope. Pri brodení snehom sa nikdy nedotýkajú podkladu bruchom. rys.jpg

Predné končatiny dosahujú iba okolo 80% dĺzky zadných končatín, preto vyzerá zadné časť tela o čosi vyššia. Táto telesná črta mu umožňuje uskutočňovať rýchle šprinty a mohutné skoky. Pažúry na zadných končatinách sú trochu silnejšie zahnuté ako na predných. Ohýbajú sa kosaákovite dozadu. Počas behu sú zasunuté v pazúrových pošvách. Na predných labách sú dlhé asi 4 cm.

 Kožušina rysov sa vyznačuje hustou jemnou podsadou a 5-7 cm dlhými pesíkmi. Na chrbte sú hustejšie osrstené ako na bruchu, aj keď niektoré chlpy na bruchu vyzerajú veľmi dlhé. Tmavé škvrny na hnedastom chrbte sú veľmi premenlivé, na niektorých lokalitách môžu vytvárať typické vzorkovanie. Krátky kýpťovitý chvost je zakončený čiernou špičkou. Rys ním viem točiť a vztýčiť ho.

 

Veľké oči nezameniteľnej tváre rysa sú nasmerované dopredu. Umožňujú mu vo veľkom rozsahu hľbkovo ostré priestorové videnie. Spodnú časť tváre lemujú dlhé bokombrady, ktoré sa síce vyskytujú aj u iných mačkovitých šeliem, ale nie sútaké výrazné. Je možné, že mu to pomáha ako akýsi reflektor zlepšujúci sluchové vnímanie. Rysy majú mimoriadne dobrý sluch. Pri love vzužívajú a spoliehajú sa práve na sluchové zmysly. Na špičkách uší majú až 4 cm dlhé čierne štetiny, ktoré nápadne kontrastujú so svetlým okrajom ucha. Lebka rysov je typicky mačkovite skrátená a v čelustiach majú veľmi silné očné zuby s jemnými žliabkami. Táto zvláštnosť stavie rysa medzi podčeľade veľkých (Pantheridae) a malých (Felidae) mačiek. Jeho zubný vzorec je 312(3)1/3121, má 28 (30) zubov.

 Rys ostrovid obýva lesnaté oblasti Eurázie od Pyrenejí po východnú Sibír, Kóreu, strednú a západnú Áziu. Nevyskytuje sa len na otvorených stepiach a tundre. Vo väčšej časti Európy bol pre ustavičné prenasledovanie klčovanie lesov takmer vyhubený. Prežíva v zvyškových areáloch v karpatskom horskom systéme, na Balkáne a v Škandinávii.

Jeho telesné charakteristiky odzrkadľujú zreteľné prisbôsobenie sa lesnému biotopu. Kvadratickú telesnú formu možno považovať za kompromis medzi rýchlou behavou a dobre skáčucou formou. Najvhodnejšie životné podmienky nachádza rys v hustých lesoch stredne vysokých hôr. Tu môže z vyhliadkových bodov sledovať korisť a podnikať rýchle výpady alebo prekvapivé skoky. Les mu ponúka dostatok úkrytov, ktorých je oveľa menej v otvorenej krajine, kde sa uplatňuje skôr štvavý spôsob lovu.

 Rys nemá nijaké zvláštne nároky na typ lesa. Zalesnené plochy musia byť len dostatočne veľké. Preto sa jeho hranica areálu výskytu tiahne pozdĺž južnej hranice lesnatých oblastí. Dobre zarastené lesy s vývratmi, mladinou, slnečnými čistinami mu zabezpečujú optimálne podmienky. Podobná hranica leží v severných častiach jeho rozšírenia tam, kde lesy prechádzajú do tundry alebo na Balkáne z hlbokých lesov do mnohotvarého krajinného reliéfu.  U nás žije v rozsiahlych hlbokých lesoch, v stredných a vyšších polohách hornatých oblastí Slovenska. Rys sa v minulosti bežne vyskytoval v našich lesoch. Avšak nadmerný lov a výrub lesov spôsobili jeho úbytok a v celoeurópskom meradle sa pokladá za ohrozený druh.

 Rysy sú aktívne najmä v nočných hodinách. Majú však aj fázy zvýšenej aktivity cez deň, ak sú hladné alebo v oblastiach, kde nie sú silne prenasledované a vyrušované. Na odpočinok si vyhľadávajú rôzne skalné výklenky, jaskyne alebo veľmi husté porasty.

Lovecký revír sa rozprestiera v závislosti od hojnosti potravy na území s rozlohou 20 až 60 km štvorcových. Žijú zvyčajne samotársky a svoje teritóriá si značkujú pachovými stopami prostredníctvom moču. Dobre ohraničený revír môže zahŕňať aj revír samice s mláďatmi (pozorovanie zo Švédska). Spoločný životný priestor potom časovo rôzne využívajú.

Potrava rysov pozostáva z rôznej koristi. Od drobných cicavcov ako sú najmä myši až po srnce a mladé jelene. V miestach výskytu zajacov a králikov sa stávajú základnou zložkou ich potravy. Zmocňujú sa ich metrovými skokmi a uchvacujú mohutných labami. Jeho hlavnou korisťou je srnčia zver, loví predovšetkým zoslabnuté a choré jedince, takže v prírode plní úlohu sanitára a vykonávateľa zdravotnej prevencie.V juhosibírskych pohoriach tvorí až 46% úlovkov rysy srnec. Vysoké snehy srncom pri úteku veľmi prekážajú a rysy to v zasnežených oblastiach patrične využívajú. Vo všeobecnosti však nemožno hovoriť, že by zvýšený výskyt rysov mohol byť hrozbou pre túto zver. Pri vysokej početnosti môžu byť dôležitou jeho koristi i jariabky a rôzne iné druhy vtákov. 

Obdobie párenia rysov začína v neskorej zime, vo februári alebo v marci. Samice dávajú najavo svoju pripravenosť na párenie močovými pachovými značkami., ktoré samce intenzívne vyhľadávajú a sledujú. V tom čase možno počuť I hlasové prejavy ako hrubé mraučanie. Po období gravidity, ktorá trvá 67 až 74 dní, vrhajú samice 1-4 rysíkov (zvyčajne však 2-3). Miesta na vrh sa nachádzajú v dobre ukrytých a neprístupných skrýšach, ktoré sú sčasti vystlané. Narodené mláďatá vážia 250 – 300 gramov. Ušné otvory majú ešte prekryté tenkou kožou. Na 16 - 17 deň života sa im otvoria oči. O niekoľko dní neskôr sa začnr vývin mliečnych zubov a mladé začnú vyliezať z brloha. Ak brloh niekdo odhalí, prenesie ich matka do iného úkrytu. Na mliečnu výživu sú odkázané pol roka, ale už koncom druhého mesiaca prijímajú aj pevnú potravu. Po prvej zime majú hmotnosť od 10 do 15 kg. Samice pohlavne dospievajú po 21. mesiaci a samce po 33. Môžu sa dožiť 14 – 17 rokov.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.