Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Srnec lesný

23. 1. 2012

Srnec je naším najmenším zástupcom jeleňovitých. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesov (do 1400 m n. m.), rád však vychádza do polí a lúk. V západoslovenskej nížine žijú srnce v otvorenej kultúrnej krajine s roztrúsenou zeleňou. V lete žije individuálne alebo po dvoch - troch kusoch, koncom jesene a v zime sa spája do veľkých čried. Chýba mu predočná žľaza, ktorú ostatné druhy jeleňovitých používajú na značkovanie. Samec si svoje teritórium chráni pred inými samcami a značkuje si ho výlučkami pachových žliaz na čele, pätách a medzi raticami. Ruja prebieha v júli - auguste. Samce majú malé parohy, ktoré každoročne obmieňajú (zhod X.-XI. a nárast nových III.-IV.). Gravidita trvá 40 týždňov, pričom sa však zárodok začína vyvíjať až za 20 týždňov tzv. utajenej gravidity. Mláďatá bývajú dve, zriedka jedno či tri. Rodia sa v máji. Samica mláďatá dojčí 6-7 mesiacov, od tretieho mesiaca života však mláďatá prijímajú aj rastlinnú potravu. Štrnásťmesačným mláďatám dorastá definitívny chrup a pohlavne dospievajú.42.jpg

Srnec sa živí rovnakou potravou ako jeleň. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v krmelcoch. Ich malé telo má v pomere k hmotnosti veľkú povrchovú plo­chu, ktorá vydáva veľmi veľa tepelnej energie. Preto srnec potrebuje viac potravy na hmotnostnú jednotku ako oveľa väčší jeleň lesný. Vysokú energetickú potrebu možno pokryť len príjmom výživnejšej potravy. O dôležitosti potravy u srncov svedčí pohľad na mladé stre­doeurópske jedince po prežitej zime: v porov­naní s jesenným obdobím vážia aspoň o 12 až 14 kg menej. Ľahšie zvieratá bez pravidelného prikrmovania spravidla zimu neprežijú. Srnce sú v potrave veľmi prieberčivé. Poľovnícki špecialisti ich nazývajú "koncen­trovanými selekcionármi". Znamená to, že vždy vyhľadávajú vysoko výživné rastliny ale­bo výhonky, aby na minimum znížili príjem ne­potrebného a pre ne nestráviteľného alebo ťažko stráviteľného balastu. Možno povedať, že srnce sú až "maškrtné".

Srnec je významnou poľovnou zverou. Je obdivuhodne prispôsobivý. Najväčším nepriateľom sú túlavé psy a autá na cestách. Srnčatá uliahnuté v máji až júni sa často stávajú obeťami kosačiek.Deň trávia zväčša dlhším odpočinkom prerušovaným pastvou. Hlavné fázy prijímania potravy sú spravidla za večerného súmraku alebo skoro ráno. Sna­žia sa prijímať potravu vo viacerých časoch pasenia, pretože ich bachor nie je taký ob­jemný, aby mohli celý deň stráviť prežúvaním potravy. Okrem toho pre dobré zúžitkovanie potravy sú vhodnejšie menšie dávky a ich dô­kladné spracovanie. Ideálny denný režim srn­cov je však narúšaný.

Najmenší z našich kopytníkov s nápadne štíhlym krkom a úzkou hlavou; v letnej srsti je žlto-hrdzavý až červenohnedý, naspodku trochu bledší, zrkadlo má žltobiele; s vekom pribúda sivasté zafarbenie na hlave; v zimnej srsti sivohnedý, len ostro ohraničené zrkadlo čisto biele; mláďatá sú žltohnedé s belavými škvrnami, ktoré sa do jesene strácajú; jarné pĺznutie prebieha pomaly, u niektorých jedincov až do konca mája, jesenné rýchlejšie, obyčajne v októbri.; už v prvom roku vyrastajú srnčekom kostené útvary, ktoré poľovníci nazývajú "gombičky"; v druhom roku sa parožie obyčajne ešte nerozvetvuje, ale v treťom roku je už typický tzv. šestorák; dosť časté sú abnormity parožkov, spôsobené mechanickým poškodením počas vývoja alebo zdravotným stavom jedinca; srnce zhadzujú parožky v októbri až decembri a vytĺkajú si ich v apríli-máji; čím starší jedinec, tým skôr zhadzuje aj vytĺka.

Drobný, biele zrkadlo, malý chvostík; parohy len s 4-6 vetvami.

Hmotnosť: 17-30 kg. Dĺžka tela: 90-130 cm. Výška tela: 65-85 cm. Dĺžka chvosta: 2-6 cm. Výška ušnice (ucha): 11-17 cm.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.